Textilná miniatúra 2007 - TEXTil
Textilná miniatúra ako špecifický žáner umeleckej tvorby nemá dlhú históriu. Vznikla v 60. rokoch minulého storočia a až od polovice nasledujúceho desaťročia, paradoxne v čase vrcholiacej éry textilného umenia veľkých formátov, sa stala predmetom záujmu ako výstavný artefakt. Pre rozvoj slovenskej textilnej miniatúry boli rozhodujúce aktivity výtvarníčok od začiatku 90. rokov. Najmä však výstavy každoročne organizované združením TXT v bratislavskej Galérii X od roku 1999 vytvorili pre túto oblasť tvorby dôležitú výstavnú platformu. Najskôr stretnutia slovenských tvorcov, neskôr s medzinárodnou účasťou, sa stali impulzom, ktorý rozvinul záujem o toto umelecké médium a vytvoril potrebnú kontinuitu vývoja.
Ročník 2007 s témou „text“ je už deviatym pokračovaním podujatia, ktoré živí potreba tvorcov stretávať sa, poznať svoju prácu, vysielať aj prijímať impulzy a stavať si nové ciele. Malému tímu organizátoriek, aktívnych výtvarníčok, sa podarilo v roku 2007 sústrediť na výstave práce od 44 slovenských a 15 zahraničných výtvarníkov, čo je doteraz najbohatšia účasť.
Textilná miniatúra je všeobecne akceptovaný žáner, ktorý má v Európe svoje renomované podujatia s dlhoročnou históriou. Má stanovené pravidlo – rozmery by nemali presiahnuť 20 x 20 x 20 cm. Ďalší charakteristický znak – použitie textilného vlákna – už dávno nie je striktným príkazom. Tvorcovia objavili možnosti ako v netextilnom materiáli evokovať postupy stvárňovania textilného vlákna a prevzali do svojej materiálovej škály papier, plasty, kov, drevo i rôzne prírodné prvky, začleňujú drobné predmety z každodenného života, „recyklujú“ staré textilné materiály. Pohľad na bratislavskú výstavu to v plnej miere potvrdzuje – rozmanitosť sa odráža aj v šírke prístupov – od plošných materiálových výskumov cez naratívne trojrozmerné veci spontánne reagujúce na pocitové podnety až po práce s konceptuálnym zámerom. Napodiv, tie dielka, ktoré zostávajú verné textilnej identite a ich mierku určuje vlákno, sú síce v menšine, ale o to výraznejšie reprezentujú svoje kvality. Dosiahli to určite aj vďaka technike – ak aj nie je doslovne tradičná, čistotou, precíznosťou a pochopením materiálu ju napodobňujú. Upozornili na seba aj práce spracovávajúce starý použitý textil, ktoré pracujú s elementom času, remesla a osobného posolstva v novom kontexte.
Text, resp. písmeno ako tematická orientácia výstavy rezonuje vo forme výtvarnej štruktúry, niekde ako sprostredkovateľ myšlienky, najčastejšie len nepriamo. Charakteristickou črtou doterajších deviatich ročníkov textilnej miniatúry je voľnosť – v zmysle výberu materiálov, miery akceptovania určených tém, ale najmä postoja k pravidlu, ktoré robí túto disciplínu špecifickou – a tou sú rozmery malého formátu. Na začiatku takto prijatá dohoda znamenala ústretovosť pre domácich tvorcov, ktorí hľadali cestu k tomuto žánru. Dnes je však zrejmé, že pre budúcnosť by skúmanie možností klasickej mierky mohlo priniesť nové prekvapenia.
Limity sú pre tvorivú myseľ a cítiace ruky výzvou na ich zvládnutie – v nasledujúcom jubilejnom 10. ročníku textilnej miniatúry by stanovenie takýchto pravidiel mohlo byť dobrým krokom k nadviazaniu bližšieho kontaktu s európskou umeleckou scénou textilnej miniatúry.
Adriena Pekárová