Objekt – plocha – štruktúra
Umelecká beseda slovenská, Dostojevského rad 2, Bratislava
20. jún 2005 – 20. júl 2005
Združenie textilných výtvarníkov TxT nie je neznáme ani širokej kultúrnej verejnosti. Za 15 rokov spoločného účinkovania na výtvarnej scéne a vo výtvarnom živote Slovenska realizovalo početné zaujímavé projekty. V priebehu rokov 1990 –1993 to boli medzinárodné textilné sympóziá v Ružomberku. Od roku 1995 ich vystriedali veľmi úspešné medzinárodné sympóziá papiera prezentované v Liptovskom múzeu, ktoré vždy zaujali svojou invenčnosťou. V ostatných rokoch v nás rezonujú predovšetkým pravidelné prehliadky miniatúrnych textílií, ktoré od roku 2001 našli svoj expozičný priestor v Galérii X v Bratislave. Po predchádzajúcich členských výstavách v roku 1995 a 1998 (UBS, Bratislava) a početných aktivitách v domácom prostredí i v zahraničí (Barcelona, Praha, Łódź, Graz) dochádza opätovne k usporiadaniu členskej výstavy v osvedčenej výstavnej sále. Autorky projektu Erika Gregušová a Silvia Fedorová ju tentokrát nazvali Objekt – plocha – štruktúra.
Prítomná výstava je akýmsi kolegiálnym stretnutím, pohľadom do ateliérov i na diela samotné. Vzhľadom na to, že jej obsah nebol tematicky vymedzený, ani časovo ohraničený (jediným obmedzením bol inštalačný priestor a jeho kvalita), stretli sa tu veľmi rôznorodé práce – celkom nové i staršieho datovania (Blanka Cepková, Natália Mudrochová). Takto voľne koncipovaná výstava umožnila nielen individuálne interpretácie, ale stala sa miestom zaujímavých a takmer nečakaným stretnutí, vzťahov a súvislostí (Ida Reindlová: Zbierka, Zuzana Boteková: Zápalky pre môjho otca, Erika Gregušová: Victoria regia, Pavol Susa: Zrod) na úrovni ready-made, sklenej mozaiky a skleného reliéfu.
Klasický tkaný a viazaný gobelín zostáva naďalej vyjadrovacím prostriedkom a to nielen strednej generácie (Margita Hanáková: Pohyb a Vrchol ľadovca, Danica Tyková: Stéla I-III), ale táto technika konvenuje aj mladším tvorcom (Blanka Cepková: Koberec). V 70-tych rokoch znamenala technika art-protisu revolučný vklad do textilnej tvorby a ešte viac ju priblížila k voľnému umeniu konkrétne k maľbe (Natália Mudrochová: V záhrade). Následná mladšia technika flor-dekoru umožnila aplikáciu aj ďalších súčasných umelých materiálov (Peter Matis: Cesta k svetlu je úzka). Reliéfne povrchy, jemné dezény, ale aj priestorové objekty môžu vzniknúť tak z klasických ako aj neštandardných priadzí a vlákien, látok a fólií (Jarmila Mittelmannová: Farebná džungľa, Júlia Novodomcová: Políčka, Viera Černáková: Impulz, Karina Kolčáková: Krajina, Zuzana Rudavská: Kryštálový sen, Daniel Szalai: Bumerang, Mária Hromadová: Z cyklu Spoločenstvo, Anna Simková: Životné etudy, Odkiaľ – kam, Cesty, cesty, cestičky).
Papier sa stal už neodmysliteľným fenoménom pre prácu textilných výtvarníkov a súčasťou textilných výstav. Z technologického hľadiska sa aplikuje v rôznych podobách – strihaný, máčaný, lisovaný, lepený, recyklovaný alebo inak ručne tavrovaný, farbený a maľovaný. Finálne diela sú bohatým spektrom najrôznejších ponímaní a procesov – od intímnej krajiny, cez expresívnu kompozíciu až po priestorovú inštaláciu, objekt a koncept (Věruna Juneková-Melčáková: Mlčiaca krajina I-III, Michaela Trizuljaková: Čierny papier (venované Júlii) I a II, Eva Mináriková: Liber eccelsia oppidi, Júlia Sabová: Škatuľka I-III, Miroslav Brooš: Plody papiera I-III, Mira Materáková a Soňa Sadílková: Plocha, štruktúra, objekt, Silvia Čierniková: Pastier a Recyklovaná stránka). Mäkkosť a plasticita vlneného pradena i svojská haptika plsti sa pretavujú do geometrických abstrakcií (Jana Zaujecová: Nalomenú trstinu nedolomí, Hasnúci knôt nedohasí, Zuzana Hromadová: Priestor).
Estetickú a dekoratívnu rovinu výstavy dopĺňa textilný dizajn (Alžbeta Burianová: Záves, Prestieranie) a šperk (Silvia Fedorová: Reťaz, Mušle, Biely golier).
Výstava Objekt – plocha – štruktúra už svojim názvom inklinuje k tomu, že súčasní textilní umelci pokračujú v trende záveru 20. storočia, kedy „možnosti textilu“ tkveli v jeho bezhraničnosti a neobmedzenosti. Prírodná i chemická povaha vlákien a materiálov, mäkkosť a poddajnosť, ale aj krehkosť a efemérnosť, či pevnosť a plastičnosť ich predestinuje k tomu, aby boli neustále lákavým a vzrušujúcim médiom v pestrom a bohatom technologickom i obsahovom prevedení.
Ágnes Schramm